Cesta je život

Už ste niekedy čítali knihu Jacka Kerouaca Na ceste? Alebo ste videli nejaký americký film, ktorý sa označuje ako road movie? Teda v preklade film, ktorý sa odohráva na ceste? Kerouac aj road movie majú samozrejme spoločného menovateľa a tým je cesta a život na ceste. A že niekedy toho života na cestách strávime.

A sú to všelijaké cesty. Rovné, aj krivé, dlhé aj krátke. Bezpečné ale aj život ohrozujúce. Tie ktoré máme radi, keď ich máme pred sebou, alebo nadávame a zlostíme, keď máme po nich prejsť čo i len meter.

Sadáme si do auta. Zapnutie pásu,  štartujeme  a začíname svoju púť. Je vlastne jedno kam ideme. Či je to len pár kilometrov, možno len tu, do Pezinka, alebo možno niekam ďaleko, až za hranice všedných dní.  Každá cesta v sebe skrýva akýsi zárodok archetypálneho putovania, kedy sa dávni bojovníci aj objavitelia vydávali na cestu do neznáma. Napriek tomu že nevedeli čo ich čaká, v ich duši sa skrývala akási utajená radosť. Možno to má v sebe každý  muž. Skontrolovali koňa, postroj, zásoby na cestu. My skontrolujeme pneumatiky, lacné disky, chladiacu kvapalinu a keď je všetko v poriadku, otočíme kľúčikom a naša cesta sa môže začať.

Frčíme si to po cestách prašných aj úžasne hladkých. Po cestách rýchlych aj pomalých. Prechádzame cez hranice miest a hranice štátov.Bývalé colnice nás míňaju ako pripomienka časov dávno zašlých, kedy sme cestovať nemohli a cestovali sme len v duchu alebo prstom na mape.

Buch, buch. To boli cestné váhy, ktorými sme prešli, možno si trochu zanadávajúc a syknúť na adresu tlmičov v aute. To nás ale nezastaví a my sa ponáhľame ďalej. Dopredu, kde je stále pred nami naša cesta. Pretože niekedy na cieli nezáleží. Nad cieľom neuvažujeme, skôr sa ponárame do toho, čo sa práve pred nami deje. Veď nakoniec , samotná cesta je predsa cieľom.A čo je najdôležitejšie, aby sme ju vedeli náležite vychutnať.

Text: ext. PISEM.SK

Foto: sxc.hu

Reklamný článok