Cesta osobného rozvoja

Pracovať na sebe, to znie tak vznešene. Keď povieme, že na sebe pracujeme  tak naše okolie uznanlivo kýve hlavou a  my vieme, že sme v kurze. Neustála práca na sebe je cesta dopredu, akonáhle prestaneme na sebe pracovať, nielenže nestojíme, priam sa posúvame dozadu.  Keď sa táto téma otvorí niekde v spoločnosti, tak niet nikoho, kto by s tvrdením, že je potrebné pracovať na sebe, nesúhlasil. Rozvíjať emočnú inteligenciu? Jasné. Pracovať na work life balance? Jednoznačne. Naučiť sa riešiť konflikty? Samozrejme. O to viac je potom zarážajúce, že vidíme okolo seba ľudí, možno sú to aj naši známi, ktorí síce toto všetko tvrdia, ale keď príde na lámanie chleba, tak sa nič nedeje.  Pekné reči sa rozplynú vo víre bežného dňa. A je to škoda. Pretože častokrát onou nemennou situáciou trpí celé okolie.

Niekedy naozaj stačí málo. Jeden rozhovor, ktorý si vypočujete v električke. Jedna kniha, ktorú si náhodne vyberiete. Jeden film, ktorý vami otrasie v tom dobrom slova zmysle. Vždy je tu nejaký podnet, ktorý k nám prichádza z vonkajšieho sveta. Ten podnet môže byť  veľmi nenápadný, skoro neviditeľný. Ale ak si ho všimneme, tak sa v našom živote začnú diať pozitívne veci.

Chcete si urobiť malý test? Chcete zistiť či sa na svojej životnej ceste posúvate dopredu? Je to veľmi jednoduché. Spomeňte si na svoj bežný deň. Je taký istý ako deň pred tým, alebo pred týždňom,alebo dokonca pred mesiacom? Ak  neustále robíte stále to isté a nič sa vo vašom živote nemení, tak potom stagnujete.  Riešenie je ale veľmi jednoduché. Vyberte si jednu drobnosť, jednu maličkosť a tú zakomponujete do svojej dennej rutiny.  V okamžiku ako sa tak stalo, ste urobili ďalší krok na svojej ceste osobného rozvoja. A ak každý deň urobíte jeden takýto malinký krôčik, budete na konci roka nesmierne prekvapený, aký obrovský kus cesty ste prešli.

Text: ext.PISEM.SK

Foto: sxc.hu