Mám rád príbehy. Príbehy dlhé aj krátke. Príbehy, ktoré ma pohltia, zaujmú, nadchnú, občas aj znechutia a donútia premýšľať. Ako sa vraví, niekedy premýšľanie bolí, ale v tomto prípade sa na príbehy nehnevám, pretože som vďaka nim o niečo bohatší. Môj vnútorný svet sa o niečo zväčšil a stal sa pestrejším.
Myslím, že tento môj postoj k príbehom nie je nijako výnimočný, príbehy sú súčasťou nášho života v podstate okamžite po našom narodení. Prvý príbeh nášho života je vlastne veľmi krátky, ale je aj najdôležitejší. Je to príbeh nášho príchodu na svet a prvým rozprávačom je naša vlastná mama. Väčšinou je tento príbeh v znamení dobrej nálady a radosti, ale nie všetky príbehy sú veselé a majú šťastný koniec. Niekedy je to práve naopak. Avšak bez ohľadu na to, ako sa to začne, od toho okamžiku sa príbehy ťahajú naším životom ako červená niť.
Najprv vo forme rozprávania našich rodičov, starých rodičov. Potom prichádzajú na rad učiteľky v materskej škôlke. A potom príde škola. To je čarovný okamžik, pretože od toho momentu už nebudeme odkázaní na rozprávané príbehy ale budeme si môcť vyberať tie, ktoré sa nám budú páčiť. Zaujímavé knihy s ktorými sa budeme stretávať nám budú lemovať náš život a neustále nás niečím obohacovať. Natrafíme na množstvo titulov, kníh, knižiek, brožúrok, mnohé z nich budú krásne, až výpravne spracované. Veď nejedno grafické štúdio sa muselo poriadne potrápiť, aby sme si my užili estetický zážitok.
Budeme prechádzať žánrami, smermi, ale aj vydavateľstvami, aby sme si našli tú svoju šálku kávy. Možno pri tej ceste narazíme aj na stránky ikarus.sk, kde objavíme to, po čom naša myseľ a duša piští. Spomenieme si na to, že často je cesta cieľom a budeme si i naďalej vychutnávať spoznávanie, objavovanie a čítanie príbehov. Pretože nakoniec, celý náš život je jeden veľký príbeh.
Text: ext. PISEM.SK
Foto: www.sxc.hu