Každý z nás vo svojom živote potrebuje útočisko. Prístav. Miesto, odkiaľ vychádzame, keď máme pocit, že v našom živote stagnujeme. Miesto, na ktoré myslíme, keď je nám na našich cestách nedobre a kedy si uvedomujeme, čo všetko nám chýba. Lebo v živote to je tak, že prídeme na to, čo je pre nás dôležité až vtedy, keď nám to začne chýbať. A keď sme mimo nášho útočiska, tak sa to stane skôr alebo neskôr. Potrebujeme miesto, kam sa budeme radi vracať. Pretože darmo budeme poznávať ďialky a iné kultúry, keď nebudeme mať miesto, kam by sme sa vrátili, všetky naše zážitky náležite strávili a podelili sa o ne s ostatnými. Skrátka a dobre potrebujeme domov. A nech to znie akokoľvek sentimentálne alebo nasládlo, je to pravda.
Iste, súčasná doba skôr nahráva istej vykorenenosti a neviazanosti, ale tento postoj občas budí dojem, že sa z núdze robí cnosť. Nemáme miesta, ktoré by sme mohli nazývať domovmi a tak si povieme, že najlepšie je, keď je človek neviazaný a voľný ako vták. Znie to na prvé počutie dobre. Potom sa ale človek v noci budí na cudzích miestach a zisťuje, že mu niečo chýba.
Človek si zákonite položí otázku, čo je to vlastne domov? Je to len súčet fyzických častí? Tu dvere, tam okno, tu kuchynská linka alebo iný nábytok? Žeby to bolo tak, že čím drahší je náš domov, tým lepšie sa tam budeme cítiť? Ale sú ľudia, ktorí majú lacné okná a lacný nábytok a lacné zariadenie. Vytvoria teplo domova kvalitné plynové infražiariče? Pomôže zateplovanie domu? Bude takéto zateplenie vytvárať ten pocit tepla domova? Čím to teda bude? Nebude to ničím, čo je hmatateľné a dá sa kúpiť v obchode. Práve naopak, bude to vďaka tomu, akí ľudia spolu žijú, akú atmosféru sa im darí vytvoriť a aké pocity majú zo svojho domova. A aj preto môžeme povedať, že domov je tam, kde je srdcu najlepšie.
Text: Martin
Foto: www.sxc.hu