Časť génu AVPR1, inak nazývaná RS3, strašiak emocionálneho cítenia. Čo to vlastne je? Znie to vysoko odborne. Nuž, genetici z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme tvrdia, že práve tento gén ovplyvňuje chovanie matky. Vedci sa zhodli, že žena s takýmto génom je menej citlivá, nezodpovedná a prejavuje len malý záujem o svojho potomka. Niečo ako podpora v hudobnom či športovom nadaní je pre ňu veľká neznáma. Pri testoch sa ukázalo, že matky, ako nositeľky RS3, deťom neradi niečo vysvetľujú, sú skúpe na chválu, nevedia pekne požiadať a už vôbec svoje dieťa motivovať. Žiaľ, deti takýchto mám nemajú žiaden cieľ, pretože matky im ho neukázali. Sú nepozorné a nikdy im nik nevysvetlil, ako sa správať v oblasti medziľudských vzťahov. Profesor Ariel Knafo testoval 135 matiek. 35% z nich malo RS3. Tento gén majú často matky autistov. Ľudia, ktorí sú náchylní k zanedbávaniu potomkov, vykazujú v chovaní črty podobné autizmu. Našťastie, prostredie, v ktorom vyrastáme, plus iné vplyvy, môžu rušiť niektoré negatívne efekty, ktoré tento nezdarný gén prináša. Odborníci odporúčajú spustiť program pre rodičov, ktorý by im pomohol zmierniť negatívne návyky spojené s vplyvom RS3. Ako vlastne AVPR1 alebo RS3 funguje? Ide o gén na dvanástom chromozóme. Práve podľa neho sa v mozgu syntetizuje bielkovina, ktorá sprostredkuje účinky hormónu vazopresinu. V laickom slova zmysle, táto bielkovina funguje ako anténa prijímajúca signály v podobe molekúl vazopresinu. Hormón vazopresin podporuje u cicavcov väzbu matky s potomkom, ale i vzťah samca a samice. Čím máme viac „antén“ bielkovin pre príjem hormónov, tak tým sú naše väzby pevnejšie. Máme dva druhy génu AVPR1 – kratší a dlhší, ktoré následne ovplyvňujú naše správanie.
Vedci švédskeho inštitútu v Stockholme zistili, že gén nemá vplyv len na chovanie matiek, ale aj na chovanie dvojčiat. Už v roku 2008 previedli výskum na 552 mužských dvojčatách. Prišli na to, že tí, ktorí majú RS3, nie sú schopní citových záväzkov. Jedno dvojča sa oženilo, druhé tápalo v samote. Ak sa predsa len nositelia génu oženili, tak oveľa častejšie prechádzali manželskými krízami. Vedcom totiž už dlhšie vŕtalo v hlave, prečo je jedno dvojča sociálne založené a druhé sa nevie vôbec zaradiť. Pritom vyrastali v rovnakom prostredí. Za všetko môže RS3.
Pri diagnóze „zlá matka“ však nemôžeme všetko zvaľovať na genetiku. Matku ovplyvňuje rad ďalších faktorov ako napríklad prostredie, v ktorom bola vychovávaná, vzťah so svojou matkou, ľudia, medzi ktorými sa pohybuje, tehotenstvo či samotný pôrod. Pokiaľ je dieťa už v rannom detstve zanedbávané, tak si nesie tento pocit so sebou celý život. Boli zistené rady nositeľov RS3, ktorí mali v sebe gén RS3 a zároveň, vďaka dobrej výchove a peknému detstvu, boli dobrými rodičmi. Matka, ktorá sa zle stará o svoje deti pravdepodobne zažila v detstve niečo podobné. Vychýlenie z bludného kruhu môže prísť vtedy, ak si žena uvedomí, že takto nechce ďalej žiť a hľadá riešenia.
[plulz_social_like width=”350″ send=”false” font=”arial” action=”like” layout=”standard” faces=”false” ]
Foto: www.sxc.hu