Spomedzi krajín Európskej únie zaznamenalo v minulom roku najvyšší výkon v poľnohospodárstve Rumunsko. Ihneď za ním stáli krajiny ako Írsko, Holandsko, Litva, Dánsko a Maďarsko. Výkon bol meraný produkciou na obyvateľa v rovnosti s kúpnou silou a predstavoval viac ako 150% priemeru EÚ. Dá sa teda očakávať, že poľnohospodárske stroje sa v týchto krajinách nezastavia ani tento rok. V produkcii zemiakov a vajec sa považovalo v minulom roku za lídra Rumunsko, v produkcii krmovín, mlieka, koní a dobytka Írsko, pre Grécko to boli kozy, ovce, ovocie a olivy, pre Litvu obilniny, Francúzsko si drží už tradične produkciu vína, Holandsko zeleniny a Dánsko ošípaných. Čítajte ďalej a dozviete sa aj konkrétne čísla. Priblížime si tiež, ako to vyzerá u nás.
Na opačnej strane rebríčka
Keby sme sa na rebríček výkonnosti pozreli z opačnej strany, a teda na krajiny s výkonom poľnohospodárstva, ktorý je iba na polovici priemeru EÚ, videli by sme tam napríklad Maltu, Veľkú Britániu a Švédsko. Na juhu dominuje prevažne rastlinná výroba (tá je charakteristická aj pre viaceré regióny strednej a východnej Európy), kým na severe je to živočíšna produkcia. Predbežné údaje Eurostatu upozorňujú na fakt, že poľnohospodárska produkcia v minulom roku vo väčšine krajín EÚ poklesla oproti roku 2013 v priemere o 2,5%. Klesanie sa najvýraznejšie prejavilo v Bulharsku a na Slovensku (o 7,2%), ale aj vo Fínsku (6,0%). V Poľsku to bolo iba 2,1% a v Maďarsku 0,1%. Mierny nárast zaznamenali len Veľká Británia (6,1%), Slovinsko (1,1%) a Cyprus (0,8%). Produkcia poľnohospodárstva v roku 2014 však stále prevyšovala priemer predchádzajúcej päťročnice, a to v priemere celej EÚ o 4,9%. Na Slovensku to bolo o 3,6% a v Českej republike o 7,9%. Je však nutné poznamenať, že výkon slovenských a českých poľnohospodárov (v prepočte na obyvateľa) zaostáva za priemerom EÚ dlhodobo, a preto sa obe krajiny ocitli na chvoste rebríčka krajín EÚ. Keby sme to mali obrazne zhodnotiť, tak na naštartovanie energie súčasného zaspatého slovenského poľnohospodárstva nepostačí už iba elektrocentrála, kritický stav si vyžaduje defibrilátor a silné elektrické šoky.
Zaostrené na slovenské a české poľnohospodárstvo
Produkcia slovenského poľnohospodárstva na obyvateľa dosiahla v minulom roku len 68% z priemeru EÚ, v Čechách to bolo 78%. Pre obe krajiny je charakteristická rastlinná výroba, a to s podielom 60% na produkcii poľnohospodárstva. Pevnú pozícií si stále drží produkcia priemyselných plodín (SK – 8. miesto v rámci EÚ, produkcia na úrovni 164% priemeru EÚ; CZ – 5. miesto v rámci EÚ, produkcia na úrovni 269% priemeru EÚ) a obilnín (9. resp. 10. miesto v rámci EÚ, produkcia máličko prevyšujúca 150% priemeru EÚ). Česko sa približuje k priemeru aj produkciou krmovín (Slovensko spĺňa len 40% priemeru EÚ). Obidve krajiny zaostávajú v produkcii ovocia, zeleniny (Česko na predposlednom mieste v rámci EÚ s produkciou len 27% priemeru EÚ; Slovensko je na 22. priečke s produkciou 38%) a zemiakov (CZ – 65% priemeru EÚ, SK – 38% priemeru EÚ). Nič svetoborné to nie je ani v otázke živočíšnej výroby (CZ – 69% priemeru EÚ, SK – 62%). Horšie je na tom už iba Švédsko a Malta. Na úplne dno sme padli aj v súvislosti s produkciou zvierat. Slovensko dosahuje ale priemer EÚ v produkcii vajec, Česko zase v produkcii mlieka. Vážnym problémom zostáva i naďalej skutočnosť, že čoraz menej ľudí prejavuje záujem o podnikanie v poľnohospodárstve, hoci vláda odsúhlasila viaceré výhody pre farmárov. Nikomu sa nechce ísť do tak stresujúceho a neistého biznisu, ktorý je o neustálom boji s prírodnými živlami, ale i s byrokraciou. Lízing na stroje, úvery na budovy a náhradné diely. To je iba hŕstka toho, s čím sa musí poľnohospodár vysporiadať. Je pravdepodobné, že situácia sa bude i naďalej riešiť, pretože je neprípustné, aby sme dosahovali tak katastrofálne výsledky. V tomto roku vyzýval tiež minister poľnohospodárstva, aby sa farmári sústredili viac na živočíšnu výrobu. Uvidíme teda, čo prinesú nové prepočty.
Zdroj: retailmagazin.sk
Foto: © [Dusan Kostic] / Dollar Photo Club