Sú prvorodenci konzervatívnejší?

Podľa nového výskumu v Taliansku sú prvorodenci konzervatívnejší ako ich mladší súrodenci. Druhorodení len podporujú kontroverznú teóriu, okolo ktorej sa polemizuje v komunite sociálnych vied prinajmenšom už od roku 1928. Avšak otázka, či a ako sa podľa poradia narodenia formuje osobnosť človeka, je stále otvorená a diskutabilná. ,,Naznačujeme, že rozdiely v konzervativizme medzi prvorodenými a druhorodenými vychádzajú z rôznych stratégií optimalizácie rodičovských zdrojov pre deti, ktoré môžu narastať v rodinnom systéme,‘‚ povedala pre Live Science študijná výskumníčka a psychologička na Katolíckej univerzite v Miláne, Daniela Barni. 

Kontroverzia poradia narodenia

Barni a jej kolegovia vyšetrovali otázku ohľadom poradia narodenia z psychologického hľadiska veľmi dlhú dobu. Myšlienka, že poradie narodenia človeka môže ovplyvniť celý jeho život, vzišla od Alfreda Adlera, rakúskeho psychiatra, ktorý žil v dobe Sigmunda Freuda. Adler prišiel v roku 1928 s teóriou, že prvorodenci sú konzervatívnejší – v zmysle, že sú imúnni proti zmene a zároveň vynikajú prispôsobivosťou. Majú totiž skúsenosť so „zvrhnutím z trónu“, ktorý im prebral druhorodený súrodenec. V roku 1997 rozšíril túto teóriu psychológ Frank Sulloway, ktorý naznačil, že prvorodení zvyknú byť dominantní a preferujú zachovávanie status quo (čiže súčasný stav), kým druhorodení vyhľadávajú unikátne miesto na vyplnenie ich rodín zvolením cesty povstania. Sulloway argumentoval, že prvorodení sa tiež držia konzervatívnej cesty s cieľom zladiť sa s rodičmi. Študovanie rozdielov medzi rodinami je ale veľmi ťažké, pretože je tam mnoho variabilných drobností, ktoré na seba vzájomne pôsobia. ,,Vplyvy poradia narodenia na hodnoty, osobnosť, inteligenciu a na mnoho ďalších psychologických vlastností sú jednoznačne viazané na tému kontroverzie,“ povedala Barni. ,,Podľa nášho názoru, nedôslednosť vo výsledkoch väčšinou pochádza z chudobných metodických postupov, ktoré sa tradične používajú k štúdiu poradia narodenia a jeho účinkov.“

Vplyvy poradia narodenia

Barni a jej kolegovia sa pokúsili prekonať niektoré problémy preberaním informácií od členov viacnásobných rodín. Výskumníci prijali 96 talianskych domácností, prehliadli oboch rodičov, každého prvorodeného a druhorodeného potomka, celkovo teda 384 účastníkov. Členovia rodín vyplnili dotazníky o ich vlastnom odpore ku zmene, pocitoch k poradiu, tradícií a iných aspektoch konzervativizmu. Výskumníci zanalyzovali ich odpovede v spojitosť s poradím narodenia, pohlavím, vekom a nábožnosťou detí, nabožnosťou a dosiahnutým vzdelaním rodičov, ale i vekom rodičov pri narodení prvého dieťaťa. Výsledky analýzy čiastočne podporili Sullowayove teórie. V priemere bolo prvorodené dieťa určite konzervatívnejšie. ,,Prvorodení sú viac konzervatívnejší než druhorodení, v nezávislosti od konzervatívnych hodnôt ich rodičov,“ vyjadrila Barni. Tiež povedala, že táto tendencia ku konzervativizmu môže byť šikovnou cestou, ako si udržať miesto v rodine. ,,Prvorodení zažili plnú pozornosť a starostlivosť ich rodičov, sú silnejší a viac sa intelektuálne rozvíjajú než ich mladší súrodenci, tiež zaujímajú dominantné postavenie,“ zdôraznila Barni. ,,Majú teda tendenciu chrániť si svoje postavenie rozvíjaním konzervatívnych hodnôt, ktoré im napomáhajú udržiavať status quo.“ Štúdiá majú ale svoje obmedzenia, keďže zahrňujú len malú časť talianskeho obyvateľstva a nevzali do úvahy zmiešané alebo náhradné rodiny. Zišiel by sa ďalší výskum s väčšou populáciou a naprieč kultúrami, aby výskumníci mohli objektívne dokončiť i zhodnotiť svoju štúdiu. Barni tiež povedala, že budúce štúdiá by mali priniesť i to, ako by sa mohli osobnostné črty prvorodencov rozvíjať v rámci rodiny.

Samozrejme, mnohí prvorodenci nemusia s výsledkami štúdií súhlasiť a môžu sa cítiť urazene. No v roku 2007 zistil Sulloway (nebol zapojený do Barninovej výskumu), že prvorodení majú vyššie IQ ako ich mladší súrodenci. A toto môže byť zase skutočne lichotivá prednosť. 

[plulz_social_like width=“350″ send=“false“ font=“arial“ action=“like“ layout=“standard“ faces=“false“ ]

Zdroj: m.livescience.com 

Foto: freedigitalphotos.net